Jdi na obsah Jdi na menu
 


Vtákopysk divný (Ornithorhynchus anatimus) je vajcorodý cicavec, ktorý podľa všetkého nielen znáša vajcia, ale ich aj vysedí. Samica vtákopyska nemá na bruchu tela vrecko ako vreckaté cicavce, preto znáša vajcia do pelecha, ktorý má v brehu vodného toku, a tu zohrieva a kŕmi svoje mláďatá. Vtákopysk divný býva okolo 60 cm dlhý a je nápadný širokým zobákom podobným kačaciemu(tento je však - na rozdiel od kačacieho zobáka - mäkký a veľmi citlivý). Zobák mu slúži ako cediaci aparát, ktorým preciedza bahno a vyberá z neho larvy hmyzu, slimáky a lastúrniky. Má plávacie blany medzi prstami končatín ako vydra (na súši však dokáže blany „zložiť“), na zadných končatinách má jedovú ostrohu (akoby zub zmije), bobrí chvost a krkavčiu kosť v hornej časti prednej končatiny, ktorá pripomína plazov. Na silných krátkych nohách má medzi tupo pazúrnatými prstami plávaciu blanu, takže ich má prispôsobené na plávanie i na hrabanie. Žije v Austrálii a v Tasmánii. Najradšej obýva tiché miesta riek, najmä mŕtve ramená, ak sú naokolo stromy. S vodným spôsobom života najskôr súvisí, že sa samici nevyvinulo vrecko pre mladé.. Samec vtákopyska má na nohách duté zahnuté ostrohy, v ktorých má žľazy vylučujúce jedovatú tekutinu. Tieto ostrohy slúžia samcovi ako zbraň. Vtákopysk je takto jeden z mála \"jedovatých druhov\" cicavcov. Samica znáša najčastejšie dve vajcia. živí sa bezstavovcami, ktoré vyhľadáva na riečnom dne pomocou citlivého zobáka. Vtákopysk je aktívny po celý rok a na udržanie metabolizmu potrebuje stály prísun potravy. V zime, najmä na juhu štátu Victoria, kde teplota vody na niekoľko týždňov klesá až k 0°C, má niekedy ťažkosti zaobstarať si potravu. V studenej vode sú larvy hmyzu skrehnuté a zahrabané hlbšie do dna. Vtákopysk je skôr samotárske zviera a zdá sa, že nežije veľmi spoločensky. Treba však dodať, že žije skrytým spôsobom života a ťažko sa pozoruje.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář