Starobylý a tajomný pôvod, kačací
zobák, jemná srsť a znášanie vajec, tým všetkým vtáko-pysk vzrušuje
zoológov na celom svete. Kedysi síce pútal pozornosť aj na iných
svetadieloch, dnes už však žije iba v niektorých riekach východnej
Austrálie.
Na dne rieky loví larvy
Vtákopysk
má svoj obľúbený úsek rieky, v ktorom sa najviac zdržiava, a kde, najmä
ráno a večer, loví rozličné druhy bezstavovcov, ich larvy a malé rybky.
Príležitostne sa mu podarí uloviť aj pohyblivejšiu korisť plávajúcu
v otvorenej vode, najčastejšie však potravu nachádza pod kameňmi na dne
rieky. Pri love koristi sa neriadi zrakom – pod vodou dokonca zatvára
oči – ale najmä hmatom, pričom využíva svoj zvláštny zobák. Po jeho
okrajoch má veľké množstvo nervových zakončení a elektroreceptorov,
ktoré mu umožňujú vyhľadávať korisť na základe vnímania zmien
elektrického poľa spôsobených aj najmenším pohybom hmyzu alebo jeho
lariev.
Veľká chuť do jedla
Plávajúc
popri dne vodného toku vtákopysk zobákom skúma usadeniny a prekutáva
štrbinky pod kameňmi. Keď si ulovenou korisťou naplní lícne vaky,
vypláva na hladinu a ľahne si na chrbát. Potom sa pustí do prežúvania,
pričom si pomáha jazykom a rohovinovými doštičkami, ktoré má namiesto
zubov. Napokon spracovanú potravu prehltne.
Aj
keď z času na čas zožerie aj žubrienky, malé ryby, vodné slimáky,
kôrovce a červy, jaho hlavnou potravou zostávajú larvy hmyzu, najmä
potočníkov, ktoré podľa výskumov uskutočnených na rieke Shoalhaven
v novom Južnom Walese (Austrália) tvoria v lete 64 per-cent jeho
potravy a v zime 41 percent. V zajatí chovaný samec s hmotnosťou 1,5
kilogramu každý deň zožral 450 gramov červov, 20-30 malých rakov, 200
lariev múčiara (tzv. „múčnych červov“), dve malé žubrienky a dve
vajcia, čo svedčí o dobrej chuti do jedla, veď denne spotreboval
potravu s hmotnosťou rovnajúcou sa polovici jeho telesnej hmotnosti.
Vtákopysk
je aktívny po celý rok a na udržanie metabolizmu potrebuje stály prísun
potravy. V zime, najmä na juhu štátu Victoria, kde teplota vody na
niekoľko týždňov klesá až k 0°C, má niekedy ťažkosti zaobstarať si potravu. V studenej vode sú larvy hmyzu skrehnuté a zahrabané hlbšie do dna.
Vtákopysk
vtedy vydrží niekoľko dní bez potravy, a to vďaka tukovým zásobám,
ktoré sa mu počas priaznivého obdobia ukladajú prevažne do chvosta.
Takmer celý život vo vode
Vtákopysk
žije prevažne vo vode a na súš chodí iba odpočívať – do brloha so
vstupným otvorom priamo na brehu rieky. Najčastejšie pláva pri hladine,
pričom striedavo zaberá prednými labami, na ktorých má veľké plávacie
blany. Vtákopyskovi slúžia zadné nohy iba ako kormidlo a chvost ako
pomocné kormidlo. Zviera takto vyvinie vo vode rýchlosť 3-4 km/h, často
však pláva pomalšie. Nosové otvory, ktoré má na konci zobáka, mu
umožňujú dýchať aj vtedy, keď mu z vody trčí iba nos. Pri vyhľadávaní
potravy na dne rieky vydrží na jeden nádych až 5 minút, zvyčajne však
ponor trvá 1 minútu
Vtákopysk je skôr
samotárske zviera a zdá sa, že neťije veľmi spoločensky. Treba však
dodať, že žije skrytým spôsobom života a ťažko sa pozoruje. Napriek
tomu sa hustota vtákopyskov miestami zvyšuje a ak je rieka pokojná,
možno vidieť niekoľko loviacich zvierat súčasne. Jedny plávajú pod
vodou, iné sa práve ponárajú a ďalšie sa s roztiahnutými labami
vynárajú a prežúvajúc potravu vytvárajú okolo seba kruhy na hladine.
Keď sa vtákopysk vyľaká, dokáže sa bleskove ponoriť a ukryť sa pod
vodou. V takom prípade sa ponára s hlasným špľachotom, čím
pravdepodobne varuje svojich súkmeňovcov pred prípadným nebezpečenstvom.
Od
augusta do októbra sú vtákopysky aktívnejšie, pretože tento čas je
obdobím ich rozmnožovania. Samce sa stávajú agresívnejšie a zväčšia sa
im semenníky aj jedové žľazy, ktoré majú na ostrohe pri členku. Ostroha
a jed pravdepodobne slúžia pri súbojoch dospelých samcov, po ktorých
zostávajú zvieratám početné jazvy, najmä na chvoste. Zo zaja-tia sú
dokonca známe prípady, že sa samce dobyli na smrť. V prírode sa to
zrelme stáva len zriedka, pretože slabší jedinec má vždy možnosť vzdať
sa a ujsť. Potorovania uskutočnené v zajatí alebo v podmienkach
poloprirodzeného chovu ukázali, že s predvá-dzaním sa partnerovi
najčastejšie začína samica. Predpokladá sa, že v prirodzenom prostredí
sa vtákopysky správajú rovnako. Vo voľne žijúcich populáciách sa
v prevažnej väčšine prípadov pári iba jeden alebo niekoľko málo
dominantných samcov. Vtákopysky sa pária vo vode. V Queenslande sa
vtákopysky pária v auguste, v Novom Južnom Walese v septembri a
v tasmánskom štáte Victoria v novembri.
Zvieratá
spočiatku plávajú jedno při druhom a samica sa potom samca dotkne,
alebo ho podpláve. Samec sa tak dostane za ňu a zahryzne sa jej do
chvosta. Při párení sa zozadu obkrúti okolo samice.
Osobitný brloh na odchovávanie mláďat
Vtákopysk
si vyhrabáva brloh (býva 5-10 km dlhý) celkom při vode v kyprej, ale
pevnej zemi, často při koreňoch stromov. Zem pritom odhrabáva prednými
nohami, kedy má plá-vacie blany zložené. Chodby vedúce do hlavnej
komory sú iba také široké, aby sa nimi pretiahol vtákopysk, a aj ten si
pritom vždy dobře „vyžmýka“ srsť.
Na
znášanie vajec a odchovávanie mláďat používa samica iný, podstatne
väčší brloh. S jeho úpravami začína už v prvých dvoch týždňoch po
párení. Keď sa v ňom usadí, uzatvorí zvnútra chodbu a vychádza z neho
len keď sa potrebuje nakŕmiť.
Dva až
štyri týždne po párení samica znesie 1-3 vajcia, najčastejšie však dve.
Vajcia majú takmer guľatý tvar – sú 16-18 mm dlhé a 14-15 mm široké – a
sú prilepené jedno o druhé. Při sedení sa samica obkrúti okolo nich a
drží ich v priestore medzi bruchom a zlo-ženým chvostom. Po 10-12 dňoch
sa z nich vyliahnú malé vtákopysky. Erajú iba 25,4 mm a sú nahé a
slepé. Prvé štyri mesiace zostávajú celý čas v brlohu a živia sa
mliekom. Samica nemá mliečne bradavky a mlieko jej presakuje na celom
povrchu brucha. Mláďatá spoločne s matkou prvý raz opúšťajú brloh po
tri a pol mesiaci. Vtedy už merajú približne 37 (sami-ce) až 41 cm
(samce), čo predstavuje až 80 percent ich dĺžky v dospelosti, hoci
dosahujú iba 56-67 percent hmotnosti dospelých. Dospievajú asi po dvoch
rokoch.
opis vtákopiska
28. 9. 2007
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář